"Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v nesutálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi.", tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Od spomienok na detstvo, mladosť a dospievanie v rodine prenasledovanej perzekuovanej komunistami a život s slovenskej intelektuálnej komunite až po súčasnosť nám poskytuje nielen pohľad na život slovenského intelektuála, ale je aj dôležitým historickým svedectvom.
Že sa od "politikov" zo strany Republika nedajú očakávať nejaké riešenia akútnych problémov v našom štáte, to je dlho známy fakt. Táto krajne pravicová strana, ktorá iba veľmi nedbanlivo skrýva to, že je klonom fašistickej ĽSNS, to svojou "činnosťou" neustále pripomína.
Naša generácia (a generácie po nás) si okrem masívneho využívania IT technológií vydobyli aj iné veci - napríklad sme sa spontánne dohodli, že nežehlíme. Taktiež že je úplne ok nosiť dve rozdielne ponožky. No a jednou z ďalších spoločných aktivít by mohlo byť, že konečne prestaneme používať metaforu o variacej sa žabe. Do motivačnej literatúry dobré, ale ináč je to hlúposť.
Byť slušný nestačí je názov knihy, ktorá je rozhovorom Ľuby Lesnej s Miroslavom Kusým. Musím sa so značným zahanbením priznať, že meno Miroslava Kusého mi toho až donedávna veľmi nehovorilo.
1. október 2024 bol dátumom, na ktorý som čakal od 15. mája, kedy som si v predstihu úspešne zakúpil lístok na jeho koncert v rámci turné k albumu Luck and Strange. David Gilmour je môj najobľúbenejší hudobník a gitarista a tak sa začalo niekoľkomesačné tešenie.
Že pomaly, alebo skôr pomalosťou žijem, to už si všímam dosť dlho. Mám pocit, že to prišlo s pandémiou. Nechcem, aby to vyznelo neúctivo k množstvu jej obetí, ale ja som si tie opatrenia vlastne celkom užíval. Zrazu som si uvedomil, že do obchodu mi stačí chodiť omnoho menej, že prechádzky v prírode mi vyhovujú viac ako tep nákupných centier.
Dnes, 19. septembra som sa zúčastnil na proteste na podporu Kultúrneho štrajku v Liptovskom Mikuláši a organizátori (Diera do sveta) mi dali takú poctu že som tam bol nielen ako hosť, ale aj ako rečník. Bolo to prvýkrát čo som hovoril na podobnej akcii a tak som sa s tým dosť natrápil. Ohlasy boli fajn, tak vám to dám aj sem.
Disclaimer: nie som výživový poradca, nie som lekár, nie som aktívny športovec, nie som našťastie ani podvodník, ktorý vám ide predávať zázračný prípravok na okamžité schudnutie bez námahy. Taký neexistuje, preto tento disclaimer. Ale aj tak sa mi tento rok podarilo schudnúť takmer 10 kg za približne tri mesiace. Boli za tým tri veci - alkohol, strava a cvičenie.
Oficiálny názov tohto rekreačného zariadenia je Kurinec - Zelená voda, tak o nej píšu na oficiálnych stránkach mesta Rimavská Sobota, v katastri ktorého sa nachádza.
S McEwanom je to tak, že ma vtiahne do knihy. Jeho opisy a pomalé, vláčne rozbehy ma pohltia a ja cítim, akoby som po tých uliciach, po ktorých korzujú postavy z jeho novely, chodil ja sám. Počujem klopkanie opätkov na mačacích hlavách, cítim vôňu morskej vody, teplo letného večera, bzukot dotieravého hmyzu a na jazyku mám chuť nápojov, ktoré jeho postavy popíjajú.
Mojou osobnou bránou do sveta Ian McEwana bola kniha a film Betónová záhrada. Po niekoľkých ďalších dielach som si uvedomil, že som to bolo niečo ako krst ohňom - to "najhoršie" (alebo to "najlepšie") som už mal za sebou.