1. október 2024 bol dátumom, na ktorý som čakal od 15. mája, kedy som si v predstihu úspešne zakúpil lístok na jeho koncert v rámci turné k albumu Luck and Strange. David Gilmour je môj najobľúbenejší hudobník a gitarista a tak sa začalo niekoľkomesačné tešenie.
Včera, 8. októbra som sa pred večerom pobral zahrať dve pesničky na vernisáž jednej výstavy v našom kultúrnom dome. Bola to zaujímavá výstava, pretože na nej prezentovali svoje diela miestni lekári a bol som teda aj celkom zvedavý.
Zoznam udalostí (Events) na Facebooku je pre mňa v 99% prípadov zoznamom akcií na ktoré sa v živote nedostanem, keďže ich autori, moji kamaráti a známi, sú roztrúsení doslova po celom svete. Takže ma veľmi potešilo keď som v tom zozname objavil koncert kamaráta Števa Šantu a jeho skupiny Ostrov. Konal sa v Poprade, čo je vzdialenosť ktorú by som mal býval byť schopný prejsť na bicykli. Prešiel? Čítajte.
Ešte pred Paľovým vystúpením v našej čajovni ma on sám požiadal či by som recipročne neprišiel zahrať pár svojich piesní aj na na bratislavský krst jeho knihy Coffee Stories alebo Deň ako každý iný. Jasné, že prišiel.
Výlet do Brna mal byť pôvodne len výlet do Kuřimi, kde som mal odohrať pár pesničiek na Záhradke pesničkárov, kam som tento rok postúpil. Lenže keďže má naša čajovňa v Brne aj aký taký business a jej majiteľka dokonca sestru, naplánoval som si výlet na celý deň aby som to všetko postíhal.
Folk - to je něco, jako nedát si kabát do šatny. Stát někde vzadu mezi lidmi a pokoušet se zachytit tíhu večera i náladu, na které připluli. Mít v kapse rozečtenou knihu a polámané hračky a myslet na deset tisíc věcí, které unikají našim pohledům. Folk je něco jako nemít peníze. Nelámat si hlavu s brokátovými šatečkami, barevnými reflektory a unuděnými pohledy novinářů. Folk je nemít s sebou náhradní struny. Stát na pódiu sám a nést plnou odpovědnost za prsty položené mimo, za vady výslovnosti, hlasu a zpěvu, za jednotvárnost nápěvů a stroskotanost slok. Odcházet sám a s hlavou skloněnou zakopnout o vlastní nedokonalost. Ráno číst svoje jméno zkomolené v novinách. Folk je jednou mít a dvakrát nemít kde zpívat.
Christian Cuff, Gustav Haggren a Helena Arlock. To sú mená troch pesničkárov, ktorí spoločne tvoria švédsko-americké akustické trio Indienational. Spoznali sa len začiatkom roku 2007, keď boli švédi Gustav a Helena na turné po USA. Tam sa stretli s Christianom, ktorý im nielen dohodil množstvo ďalších príležitostí na účinkovanie, ale sa k nim na zvyšok šnúry aj pridal ako hudobník. O pár mesiacov na to ohlasuje tento projekt turné aj po európskych krajinách. Ako sami uvádzajú na ich webe, budú to akustické koncerty postavené najmä na kombinácii zvuku dvoch gitár a jedného violončela. Po každom z nich si zahrajú spoločne s miestnymi hudobníkmi, z ktorých si nakoniec vyberú jedného, ktorý s nimi odohrá predstavenia v ostatných mestách konkrétnej krajiny. Vďaka agentúre Camille ich budete môcť v prvý decembrový deň počuť aj v bratislavskom Kultúrnom dome Lúky.
Daniel Šmihula napísal pre Denník N realtívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.