Ako veľký fanúšik skupiny Pink Floyd pozorne sledujem všetko čo sa (ešte stále) okolo nej deje. Hudobne najbližšie sú mi práve albumy z poslednej, "gilmourovskej" fázy ich existencie a preto mi spravilo veľkú radosť keď som sa po dlhom čakaní dozvedel, že môj obľúbený gitarista David Gilmour vydáva ďalší sólový album. Volá sa Luck and Strange a vychádza 6. septembra. Či je to náhoda alebo úmysel, netuším. V ten istý deň totiž oslavuje narodeniny Roger Waters.
David Gilmour vo mne "sólovo" zarezonoval albumom On An Island. Bolo to len krátko potom ako som sa presťahoval do Anglicka. Skupina Pink Floyd už vtedy dávno oficiálne neexistovala a zrazu sa objavilo niečo, čo malo veľkú tendenciu niesť jej hudobný odkaz ďalej. A bolo to veľmi príjemné prekvapenie a s tým cédečkom som strávil niekoľko pekných večerov. Bola to presne tá istá gitara, tie isté nálady a dokonca tá istá poetika (vtedy som ešte netušil, že textovo sú posledné albumy Pink Floyd a Gilmourove sóvky prepojené cez Polly Samson, autorku väčšiny textov).
Pred takmer 10 rokmi vyšiel taktiež výborný a aj veľmi úspešný album Rattle That Lock, kde je Gilmour mierne drsnejší ako na On An Island, ale stále je to rovnako dobré, hoci nevykráda sám seba. Zaujímavým momentom titulnej skladby je zvučka z akéhosi vlakového nástupišťa.
Indície o novom albume sa sporadicky objavovali už pár mesiacov. Kde-tu krátka správa, kde-tu fotka z nahrávacieho štúdia, až sa 24. apríla dostala von aj oficiálna správa a krátko na to aj prvý singel The Piper's Call.
Svoj piaty sólový album produkoval David Gilmour v spolupráci s Charlie Andrewom (ALT-J) a vokalistkou Marikou Hackman. "Pozvali sme Charlieho do domu, tak prišiel a vypočul si nejaké demá a povedal veci ako: "No, prečo tam musí byť gitarové sólo?" a „Všetky pesničky musia ísť do fade-outu? Nemôžu niektoré z nich jednoducho skončiť?" Nevie nič o mojej minulosti, nemá ku mne prehnaný rešpekt a to je úžasné. Je veľmi priamy a nie je tam žiadna prehnaná bázeň a to sa mi páči. Páči sa mi to, pretože posledná vec, ktorú chcete, je, aby sa vám ľudia podriaďovali."
Basové linky si na nahrávke podelili Guy Pratt a Tomy Herbert, Adam Betts, Steve Gadd a Steve DiStanislao s nimi držia krok na bicích, po klávesoch behajú prsty pánov Roba Gentryho a Rogera Eno. Will Gardner má na starosti orchestrálne a vokálne aranže. Ako som písal - dostupný je zatiaľ len jeden singel, ale na Apple Music (a pravdepodobne aj ostatných streamovacích službách) si môžete pozrieť zoznam všetkých skladieb. Je tam 8 úplne nových vecí, potom cover pesničky Between Two Points od The Montgolfier Brothers, kde sa ukáže Davidova dcéra Romany Gilmour, ktorá mimochodom spieva vokály a hrá na harfu aj v iných pesničkách na albume. Pieseň Yes, I Have Ghosts vyšla už pred časom a v piesni Luck and Strange budeme počuť klávesy Richarda Wrighta z nahrávky Barn Jam v roku 2007. Rick nás rok na to opustil, o to viac som rád, že aspoň takto si ho budeme môcť zase pripomenúť.
Album bude dostupný ako vinyl, CD (s dvomi bonusovým skladbami) a blue-ray (so štyrmi bonusovými skladbami). Fotka a grafika na obale albumu je dielom legendárneho Antona Corbijna, ktorého inšpiroval text piesne Scattered. Jeho autorom je Charlie Gilmour.