V to ráno som ešte ani netušil, že to dojde až tak ďaleko. Keď sa snažíte kúpiť dom už 4 mesiace, tak si zvyknete na to, že veci trvajú omnoho viac ako boli pôvodné optimistické odhady. Našťastie som využíval služby finančnej poradkyne a realitného agenta, takže som viacmenej len dvíhal telefóny, ale zvykol som si nemať pri prijímaní noviniek veľké očakávania.
O tom, že raz budem hrdým majiteľom a obyvateľom domu na Liptove, som sníval veľa rokov. Pamätám si na úplne prvý záchvev tejto túžby – písal sa rok 2001, šli sme autobusom z Bratislavy do Pribyliny na firemnú akciu (pracoval som vtedy pre Alcatel, ktorý sídlil v Lipt. Hrádku a v Bratislave).
Vchádzam do vchodu našej bytovky a stretávam susedu. Ja ju nespoznávam, ale ona mňa zrejme áno.
"Vy ste z päťdesiatky?" pýta sa a myslí tým číslo bytu.
"Áno" odpoviem a myslím tým že áno.
V sobotu, ako býva zvykom, sme začali skôr. Po drobnej úprave programu festival zahájil pesničkár Janko Majerčík z Liptovského Mikuláša. Tématicky sú jeho pesničky o dobru, láske a prírode, v tom najúprimnejšom význame aký si len dokážete predstaviť, pričom sú silne inšpirované slovenskou ľudovou piesňou. Vedel by som si ich kľudne predstaviť aj v spracovaní s kapelou - nakoniec týmto smerom sa mierne uberá aj jeho CD Dieťa veku Vodnára, ktoré mi po vystúpení daroval. Veľmi pekne ďakujem, zrecenzujem.
Tak som sa zase, ako každý rok, v rámci dovolenky vybral aj na festival, mne z najbližších, Folkovanie s Černou Horou. Predtým Folkovanie pod Skalkou a ešte predtým Country Folk Fest, ako iste veľmi dobre viete. No a keďže mi už druhým rokom pripadla taká milá povinnosť túto akciu aj moderovať, som možno jeden z mála, ktorý videl a počul všetkých účinkujúcich (countrybál nepočítam, ale skupinu Louziana vrelo pozdravujem), rozhodol som sa že o tom aj čosi napíšem. No a navyše som to sľúbil keď som odchádzal na dovolenku.