Zoznam udalostí (Events) na Facebooku je pre mňa v 99% prípadov zoznamom akcií na ktoré sa v živote nedostanem, keďže ich autori, moji kamaráti a známi, sú roztrúsení doslova po celom svete. Takže ma veľmi potešilo keď som v tom zozname objavil koncert kamaráta Števa Šantu a jeho skupiny Ostrov. Konal sa v Poprade, čo je vzdialenosť ktorú by som mal býval byť schopný prejsť na bicykli. Prešiel? Čítajte. Od začiatku mi bolo jasné, že nepôjdem po hlavnej ceste, pretože to by som potom rovno mohol ísť vlakom a ešte by som aj menej nadýchal smradu z výfukov. Takže padlo rozhodnutie ísť dolinou okolo Čierneho Váhu. Po túto nádrž som sa už dostal, omylom, keď som pár týždňov predtým šiel na hornú nádrž tohto unikátneho vodného diela. No a dolina je to krásna, tichá a pokojná. Pre mňa ako cyklistu ako stvorená. Navyše som sa rozhodol neísť cez Šuňavu ale zobrať to cez Liptovskú Tepličku aby som sa vyhol hlavnej ceste úplne.
Vyštartoval som okolo druhej a zobral som to cez Liptovskú Porúbku a potom popod horu. Tu je veľmi dôležitá informácia pre cyklistov - keď sa schádza z tejto cetsy popod horu na cestu hlavnú, je tam dosť veľký výmoľ cez celú pravú stranu vozovky. Brzdite. Ja som skoro skončil svoj výlet tu, našťastie som veľmi, ehm... šikovný? No, mal som šťastie. :-)
Z Kráľovej Lehoty cez Svarín až k Čiernemu Váhu je to veľmi príjemná cyklistika, tesne za nádržou sa potom nachádza lesnícka osada Čierna Váh, kde je aj lesnícke múzeum. Nemal som čas ho navštíviť ale bol by som si ho spravil keby som vedel že tam také niečo je. Ďalej potom začína byť cesta dosť rozbitá. Pre cestné (tie rýchle) bicykle takmer neschodná, by som povedal. Na môj trekový stroj to bolo tak akurát, len som sa bál že dostanem defekt (lebo ja skoro vždy dostanem defekt). Na ten strach som však myslel naozaj málo. Zaujímala ma nádherná scenéria doliny a tiež šľapanie do pedálov.
Zhruba v polovici cesty treba dať pozor - cesta sa tam rozvetvuje na smer Šuňava a smer Liptovská Teplička. Tiež sa mení jej výšková charakteristika. Potiaľto je to viacmenej systém "húpačka" (hore - dole) ale potom sa šlape väčšinou hore. Finiš je tesne za Tepličkou - pomerne strmý ale o to kratší. A o to viac ho vynahradí dlhé klesanie na veľmi dobrej ceste takmer až do dedinky Vikartovce. Zásadne sa tiež mení ráz okolitej krajiny - cesta vychádza z doliny a tak okrem stromov vidno už aj nejakú tú lúčku. A za Vikartovcamie je už slušný výhľad na kopce Slovenského Raja. Táto etapa cesty má ešte jeden orientačný hlavolam. Moja pôvodná trasa cez Spišské Bystrá do Popradu vyžaduje na začiatku dediny odbočiť z hlavnej cesty, čo som nevedel a tak som sa ocitol až v Hranovnici. A v zmysle klasického "cesta je to síce dlhšia ale o to menej pohodlná" bolo aj záverečných niekoľko kilometrov do Popradu celkom dobré stúpanie. Odporúčam teda odbočiť v Spišskom Bystrom priamo na Poprad, je to vraj jemnejšie.
Na koncert som dorazil asi polhodinu pred začiatkom, celá cesta mi tak trvala 4 a pol hodiny, takže priemerná rýchlosť je 13,5km/h, čo nie je nič moc. O to lepší bol ale ten koncert. A verte mi - už dávno som si tak neužil cestu osobným vlakom ako pri nočnej ceste späť na Liptov.