Zase jedno poobedie s celkom príjemným počasím a chuťou niekam si vybehnúť na bicykli. S Pionierkou som bol na cyklovýlete dohodnutý už deň vopred a marilo sami že cieľ našej cesty mala byť Neznáma. Lenže potom mi v telefóne povedala niečo o Kôprovej doline a ja som ihneď súhlasil - netušil som predtým že táto známa tatranská dolina je na dosah bicyklom. Fotoaparát, Acidko a fľašu s vodou do batohu a mohlo sa vyraziť.
Cestu na Podbanské sme zvolili po hlavnej a tá boal zaujímavá jedine na kratučkom úseku keď sme z nej skúšali odbočiť na akúsi paralelnú, nehlavnú cestu. Netrafili sme sa a tak sme to teda v spoločnosti osobných a nákladných áut s poväčšine neslovenskými poznávacími značkami dotiahli až na odbočku do Tichej a Kôprovej doliny. Trasa je to však výnimočná tým, že síce neustále stúpate, ale veľmi mierne takže si to ani neuvedomíte. O to viac to oceníte na spiatočnej ceste.
Na začiatku cesty do Kôprovej doliny je to síce ešte krátky kopček ale potom už mierne rozbitá asfaltová cesta nabieha na systém húpačka - raz hore, raz dole. Celkovo je to síce stále viac hore ako dole, ale znovu platí to čo v prvom odseku - ani si to nevšimnete. A to nielen preto že by to bolo stúpanie mierne ale skôr preto že vašu pozornosť celkom zamestnajú výhľady (ergo panoramata) po bokoch cesty, pokoj, spev vtákov a časté prestávky na fotenie, občerstvovanie alebo kochanie sa tunajšou prírodou. Cesta kopíruje Kôprovský potok a ponúka nielen výhľad na stromy a lesy ale aj rovno na taký Kriváň. Zospodu je ho síce ťažšie spoznať pretože z toho uhla nevynikne jeho charakteristický profil, ale mapa naše predpoklady potvrdila - bol to on.
Lesný porast v Kôprovej doline je poznačený lykožrútom, to zbadá aj taký amatér v tejto problematike akým som ja. Veľké vyrúbané plochy človeku hneď napovedia že niečo nie je v poriadku. O to viac ma zamrzela lobistická informačná tabuľa na začiatku doliny obhajujúca výrub stromov. Hoci nie som naklonený ani na druhú stranu rád by som vedľa nej videl aj jej stanovisko. Ale to som odbočil, poďme späť k výletu.
Cyklistický chodník končí pri Kmeťovom vodopáde, kde sme na chvíľu schovali bicykle a šli sa k nemu pozrieť. Dá sa tam len pešo ale je to kratučká odbočka, pár desiatok metrov. A oplatí sa - je to zaujímavý, terasovitý vodopád a ja som si zase spomenul na skvelý kaňoning v Slovinsku.
Cestou naspäť sme, ako som už bol býval naznačil, ocenili spád celkovej trasy a ja osobne som takmer celú Kôprovú dolinu prešiel bez šľapania do pedálov. Tento trend som dodržal aj pri ceste z Podbanského, kde sme tentokrát trafili na odbočku cez Liptovskú Kokavu, čím sme sa zbavili hlavnej cesty a dožičili si nielen trošku charakteristického zápachu čerstvo pohnojených polí ale hlavne rýchlosti, čerstvého liptovského večerného vetra do vlasov a nádherných výhľadov na Kriváň pod ktorým sme prešli len hodinu predtým. A v Dovalove, samozrejme, aj jedno pivko, keď už som v Kôprovej doline nenašiel jedinú rastlinku kôpru.
Publikované dňa